To, že sme sa rozhodli vizuálne komunikovať cez nie veľmi šťastné a podarené prvky a ich kombinácie, ktoré dnes ocení asi len niekto s fakt krutým zmyslom pre humor alebo možno ešte fajnšmeker reklamných failov, to už asi vieš. Ale vieš aj to, z čoho šklbú nervy profesionálovi? O tom, ale i o svojich začiatkoch a (ne)podarkoch nám pre Cirkulátor porozprával Vojto Kósa. Jeho LinkedIn je natrieskaný skúsenosťami. Pracoval vo viacerých zvučných agentúrach, akými sú Elite Solutions, MUW Digital, ZARAGUZA, Triad Advertising, či Pixel Federation, no aktuálne pôsobí na pozícii senior copywriter v naplieskanej agentúre Kreativ Gang.

Ako si spomínaš na svoje začiatky v kreatívnej oblasti, kde si začínal?

Moje začiatky boli super a bolestivé zároveň. Ak nerátam vysokoškolské pokusy a výstrely do tmy, začínal som ako copywriter rovno medzi najlepšími v MUW Saatchi & Saatchi - nevedel som nič, bol som hodený do vody a robil kopu chýb. Našťastie som však mal okolo seba obrovské talenty, od ktorých som sa veľa učil (ďakujem hlavne Radovi Grežovi, ktorý ma usmerňoval a kryl mi chrbát:).

Vedel by si si spomenúť a vypichnúť nejaké podarky, respe nepodarky, ktoré sa zrodili pod Tvojimi rukami?

Nepodarkov som určite stvoril takmer toľko ako podarkov, najviac z oboch však bolo asi pre jedného z prvých klientov, na ktorých som pracoval - banku ZUNO. Tá vo svojich začiatkoch komunikovala veľmi drzo a aj keď vymýšľať headline-y ako “Buď chamtivý”, “Poníž svoje splátky” alebo “Nestrácaj s nami čas” bola veľká zábava, niektoré veci nám vyšli a iné menej. Klient bol však vďačný na experimenty a odpúšťal, takže som si z tejto práce odniesol veľa dobrých a poučných skúseností.

Teraz, ako skúsený seňor copywriter, ktoré chyby, keď vidíš, tak ťa už šklbú nervy? Alebo na čo máš úplne najväčší amok?

Ako copywritera ma samozrejme hnevajú zbytočne premotivované tvrdenia, podivné vetné konštrukcie a banálne gramatické chyby, ktorým by sa dalo vyhnúť, najviac mi ale aj tak vadí nezmyslený sexizmus - všetky tie polonahé telá a dvojzmysly v nevkusných reklamách na škridle, autopoťahy alebo vložky do krbov (na konci interviewu viď ukážku toho, čo mi v poslednom období roztrhalo dušu). To je absolútne dno, aj keď ma vždy prekvapí, že sa dá preraziť ešte hlbšie. Druhá vec, ktorá ma bolí, je, keď klient (alebo agentúra) neporozumie svojej cieľovke. Aj keď na to nemusí byť v agentúrnom asap prostredí vždy čas, nepodceňujte prípravu a zistite si, pre koho svoju reklamu robíte. Lebo potom je smutné, keď dobrý nápad zomrie na zlom prevedení alebo nesprávnom publiku.

Čo by si poradil našim súťažiacim? Čomu sa majú vyhnúť oblúkom a na čom nech si dajú záležať?

Prosím, prosím, prosím, ak už musíte predávať sexom (čo verím, že nemusíte), tak buďte nežní a predávajte milovaním. Nikdy neviete, ktorú vašu reklamu uvidí vaša babka, tak aby ste ju nedostali do hrobu. A vždy po sebe skontrolujte svoju robotu, či je v poriadku a či neobsahuje zbytočné preklepy alebo photoshopové nezmysly, aby ste nedostali do hrobu svojich kolegov z reklamy.

Motivačná reč na záver?

Na konci dňa však platí - nebojte sa robiť chyby, ale učte sa z nich. Skúšajte, vymýšľajte, tvorte, ak máte okolo seba šikovných a skúsených ľudí, ktorí vás usmernia (a včas zastavia prípadné “nepodarky”), nič nepokazíte. A ak aj áno, aspoň si z toho niečo odnesiete. Je to len reklama, bavte sa, držím vám palce :)

    Autor: Veronika Szabóová